Lay D's @ Windmill Windup 2013

Lay D’s na Windmill Windup 2013

Už rok sa tešíme na tento turnaj. V januári registrácia, vo februári prvé pozeranie leteniek, v marci zisťovanie či sme in, v apríli kupovanie leteniek. Windmill je pre Lay D’s turnajom špeciálnych momentov.

V 2012 sme mali nevídaných 17 hráčok na turnaji. Hrali sme veľmi dobre, ozaj dobre, ale nepodarilo sa nám to pretaviť do výsledkov, skončili sme 11te zo 14. Aby som parafrázovala klasika, história si to, že sme hrali dobre nepamätá.

V 2013 sme hrali lepšie. Skončili sme 6te.

To si zapamätá.

Postup do Mariboru (kvalifikácia na ME 2013) sme v Šardiciach vybojovali veľmi tažko. Herná sila tímu sa skoro vôbec neukázala. Mali sme krásne momenty, ale ako tím sme sa nevedeli nájsť. Veľa nedorozumení a turnoverov.

2 tréningy neskôr a ideme do Amsterdamu.

Môj tip na umiestnenie bol 7. – 8. miesto. Musel by sa stať zázrak a všetko by muselo vyjsť. Hlavne po Šardiciach bolo veľmi ťažké stáť si za týmto tipom.

Lenže ja zvyknem veriť svojim tímom napriek všetkému. Aj hokejistom som verila, že budú tento rok majstri.

Celé to začalo naberať na obrátkach keď mi víkend pred turnajom prišiel email s prosbou o rozhovor do Sky D magazine. Tak sme s Peti a Luci niečo napísali. Už to začínalo byť veľmi reálne.

Ako nás minulý rok šlo 17, tento rok to chvíľu vyzeralo na 12. Nakoniec nás predsa bolo 13. Môj cieľ na turnaj bol odhliadnuc od toho, aby mal tím jeden ťažký turnaj pred Mariborom za sebou, hlavne aby sme nemali nervy. Aby sme len šantili s dištekom. Aby sme si spomenuli prečo to hráme a prečo nás to baví. V Šardiciach to bolo miestami skôr práca než zábava. Je veľmi náročné keď niečo musíte. Chcela som, aby sme mali radosť z našej hry, aby sme každá spravili pre ten tím všetko čo bolo v našich silách, aby každá mala na mysli Lay D’s.

Nasadenie bolo aké bolo, 15 zo 16 tich. Aj organizátori nám verili... že vyhráme aspoň jeden zápas.

Lay D’s v Jinx (DE)

Bývale majsterky Nemecka, hrali kade tade, v poslednom období sa orientujú aj na beach, čiže lýtka budú mať masívne. Moc nepridalo keď som tam videla aj staré známe tváre z nášho regiónu. Vedeli sme, že musíme uhrať aspoň pár bodov aby nás formát turnaja nepochoval.

Hovorím tímu aby sme hrali hlavne s radosťou, čakáme na to predsa rok. Toto nie sú Šardice, nie je to Maribor. Je to zábava.

Vyzerá to akoby sme boli mesiac všetky v klietke a zrazu nás vypustili na ihrisko. Všetko nám vychádza, hody, bloky, chyty. Hlavne ale, čo som v úplnom úžase, sme pokojné. Hráme na prvú voľnú hráčku. Ak je voľná 3m tak jej to letí. Ak je voľná 40m ďaleko v zóne, tak nech. Hneď jej to tam letí.

Prvý polčas sme vyhrali 8:0.

Zrazu to zapadá. Všetky drilly, všetky vysvetlovania, všetko zohrávanie sa. Stále je niekto v nábehu na dlhú, stále je niekto v nábehu na krátku, stále je možnosť na handli. A my handlujeme, nabiehame, clearujeme... nezavadziame si, predvídame svoje činnosti a vidíme sa na ihrisku.

Po polčase sa trošku chytili a dali nám 5 bodov po sebe, tak si niečo povieme a dotiahneme zápas do víťazného konca 11:7.

Lay D’s v U De Cologne (DE)

Neviem kto to je. Hrajú dobre. Každý bod je boj. Doťahujeme sa po bodoch. Potom nám ale ujdú. Troška si zrovnáme hlavu a ideme zas na to. Handlujeme rýchlejšie a nedržíme zbytočne dlho disk. Rozohrávame s úmyslom vytvoriť priestor pre handlerov aby mohli hádzať dlhé. DArí sa nám a doťahujeme sa. Bol to pekný zápas. Naneštastie si z neho pamätám len málo. Prehrávame 11:14 a viem, že som rada. Mohlo to skončiť aj horšie. Stále nemožem uveriť ako disciplinovane hráme. Až neskôr zisťujem, že sú to majsterky Nemecka 2012 na tráve (ako DOMinas)...

Lay D’s v Eyecatchers (AT)

Eyecatchers. Už to začína. Cestujeteme tak 1300 km aby sme hrali s našimi kamoškami z Rakúska. Trošku mám také malé nervy. Hráme na turnaji zatiaľ dobre. Ale pred 2 rokmi nás tento tím stál postup na ME. Nesmieme ich podceniť. Zo začiatku sa doťahujeme po bode. Každý skóruje po vetre. Musíme dať ten break. Sme dole 3:4 kvôli flipu a potom to príde. Dnes laty rozdávame na počkanie. Nasúkame tam 9 bodov po sebe. Meníme taktiku podľa vetra a funguje to. Potom trošku zaváhame a dajú pár bodov no víťazstvo si ustrážime a viac ako 20 minút pred koncom času končíme zápas 15:10.

Sme momentálne 4té. Stále je to v mojej mysli nedosiahnuteľné, skončiť tak vysoko. Fotíme si informačná tabuľu. Aspoň v istom momente sme boli 4té.

Sobota ráno a prvý zápas o 10:30. Prší.

Mám zlý pocit. Niečo je iné. Neviem čo. Neviem to povedať ale už od rána mám ten pocit.

Lay D’s v HB (CZ) take one

Dážď.... hustý dážď. Nočná mora zo Šardíc. A k tomu HB. A vietor. 3 z 3och. Perfektná búrka. V Šardiciach sme s HB prehrali o bod. Zo začiatku je to tesné. Ale ešte nie sme zvyknuté na takýto vietor. Nervy a vietor sú proti nám. Naše nahrávky su zbrklejšie ako by mali v takomto vetre byť. HB sú v prvom polčase hrateľné. Ale v druhom už nekompromisne trestajú každú našu chybu. Prehrávame 5:13.

Niečo je iné. Neviem, či je to len vetrom a obavami o tím. Chcem aby sme ďalej hrali tak ako včera. Ale nedarí sa nám. Cítim miestami zúfalstvo, bezmocnosť, aká ma včera ani nenapadla. Ale len chvíľu. Snažím sa to povedať tímu. Ale neviem, či sa správne vyjadrujem. Dúfam, že to chápu.

Lay D’s v Copenhagen Hucks (DK)

Viem, že po HB musíme zahrať s Hucks veľmi dobre. Swiss draw je raz taký. Každý bod sa ráta. Prvý polčas prehrávame 4:8. Toto nestačí. Musíme to zahrať inak. Lepšie. Hucks nás beru veľmi osobne. Asi jediný tím čo hral čisto osobku a skoro nič iné. Nedarí sa nám nabiehať tak ako v iných zápasoch. Po polčase ale hráme lepšie. Baby si trochu upracú cutterov, hráme vertical a doťahujeme na 8:9 a potom znova na 10:11. Ale už to nedokážeme otočiť a prehrávame 10:12.

Stojím v stane a sledujem monitor. Majú tu sms systém oznamujúci nasledujúce zápasy, ale mne to nestačí. Chcem to vidieť hneď ako sa dá. Po asi 20 minutách konečne vidím, v čo sme dúfali. Lay D’s je v top 8.

A potom hneď spätný prásk biča. Štvrťfinále hráme s HB.

Lay D’s v HB (CZ) take two

Druhý krát v jeden deň s HB. No aspoň bude dobrá príprava pred Mariborom. Súpera si nevyberieme.

Rozcvičujeme sa do pesničky. Vietor je tuším ešte silnejší než ráno. Únava z dňa je už citeľná. HB hrajú s chybami. Ale my ich robíme viac. Máme pár bodov keď si to handlujeme ako šéfky. Ale pár bodov nerobí zápas a my prehrávame 3:15. HB nakoniec hrali finále a prehrali o pár bodov s Woodchicas.

Nedeľa ráno a zápas o 9tej.

Strašne chcem jednu vec. Chcem vyhrať aspoň jeden dnešný zápas. Postúpiť do top 8 je veľký úspech, ale chcem potvrdiť, že tu nie sme náhodou. Hovorím tímu, už ľahšie to nebude. 5te miesto je nám momentálne najbližšie ako kedy bude. Budúci rok musíme zas odohrať 5 zápasov swiss draw formátom než možeme pomýšľať na top 8.

Lay D’s v CUSB women (IT)

Nastupujeme po rozcvičke v štýle tu ma bolí, tu ma pichá. Tretí deň na Windmille je brutálny. Ale keď hovorím v kruhu, o čo hráme, vidím ako sa všetci tešia. Všetci už chcú ísť hrať. Toto nám nikto nezoberie. Úvod hráme 4:0. Talianky sa potom trošku vzpierajú, máme trošku nervy a emócie nás na chvílu ovládnu. Cez polčas tím ukludňujem. Všetci to chceme, ale nie všetci to vieme vhodne interpretovať. Nakoniec sa nám ale darí to prekúsnuť a vyhrať. 12:8. Sme v najhoršom 6te.

Lay D’s v Purple Rhino (INTL)

Hra o 5te miesto. V športe nepárne je lepšie ako párne. Už nám to ale nie je súdené. Ešte spravíme posledný pokus a 4:8 náskok súpera stiahneme na 7:9. Ale potom pár chýb z únavy, nepozornosti, a končíme so skóre 8:15 v cape. Nevadí, snažili sme sa, šli sme nadoraz, často už so zraneniami. Ale už sme na to nestačili.

Dohrali sme. Rozhodnuté. Neviem, je to neprijemné prehrať posledný zápas turnaja. Každý chce odísť s výhrou. Nepodarilo sa nám to. Američanky hrali dobre. Keby sme ich dostali do štvrťfinále tak verím tomu, že tu teraz píšem o tom ako sme odohrali semifinále na Windmille. Ale šport je taký. Kto chce vyhrať, musí poraziť hocikoho hocikedy.

Všetci hrali super. Nechcem nikoho vyzdvihovať. Poviem si, tak ona nás fakt podržala. A potom si poviem a čo ona, a hneď ma napadne 10 momentov kedy nás podržala zas tretia. A potom ďalšia a ďaľšia. Každý sa prekonal, hral o level lepšie. Neviem kto je MVP. Ozaj, ozaj neviem. Myslím, že každá mi odpustí keď sa ani nebudem snažiť o tom rozmýšlať. Každá totiž vie, cíti, že na tom vôbec nezáleží. Tento turnaj bol proste MVP Lay D’s.

Jednu vec čo viem je, že tréningy majú zmysel. Každý krát keď je nás tam 6, 8, 9 alebo keď sa podarí 13 tak sa zohrávame, posúvame. Tí hráči čo chodia na tréningy, čo si spravili čas, keď mohli robiť niečo iné, keď museli robiť niečo iné, ale prišli a trénovali. Vďaka tým je toto možné. Je veľmi jednoduché zapadnúť do zohraného tímu. Oveľa ťažšie je budovať tím a zohrávať sa. Týždeň po týždni.

Aj tento turnaj sme mali krudy, aj tento turnaj sme mohli zahrať niektoré zápasy lepšie. To je ale v poriadku. Viem, že sa máme kam posúvať, na čom stavať. Má to zmysel. Táto generácia, táto skupina hráčiek má ešte čo povedať. Má zmysel ju podporiť, hociako sa dá.

Sme 6te na Windmille....

Zostava: Júlia Návratová (Capt.), Peti Morávková (Co-Capt.), Luci Návratová (Co-Capt.), Alice Dubovská, Baška Slimáková, Bei Turanová, Hanka Kolibiarová, Mariš Babinská, Katka Boďová, Kikush Jarošová, Lenka Bobeková, Paulínka Jarošová, Veronika Čolláková